Rozvoj funkcionalizmu v psychológii

a pravdivosť – pravdivé je to, čo je uznané ako

praktické a vedúce k cieľu
prezentoval centrálnu tému funkcionalizmu: funkciou vedomia je viesť nás k adaptácii na prostredie – nutnosť k prežitiu
pristupoval k Ψ ako k biologickej vede: vedomé procesy sú aktivity organizmu

ako veda o mentálnom živote, a to tak o jeho

fenoménoch, tak aj o jeho podmienkach
kritizoval Wundta za rozdelenie vedomia na elementy
vedomie je prúd premenlivých stavov, nie je pospájané z elementov, ale „plynie“, je to celková skúsenosť
ľudia sú schopní venovať pozornosť (sústredenie vedomia) len malej časti sveta podľa dôležitosti

vedomé (úmyselné) rozhodnutia a nevedomé (mimovoľné) návyky
tendencia k automatizácií bežných aktivít → uvoľnenie priestoru pre vyššie duševné schopnosti

konať smerujúca k cieľu bez skúsenosti s príslušným konaním, špecificky

ľudské napr. vokalizácia malých detí, imitácia, žiarlivosť, bojovnosť, lovecký inštinkt, strach z vysokých či tmavých miest, rodičovská láska...
veľká časť ľudského správania je regulovaná inštinktmi a návykmi

ja poznávajúce („I“) a ja poznávané („me“)
ja poznávané – 3 zložky: materiálna, sociálna, duchovná

– predpoklad „sme smutní, pretože plačeme“

Druhy náboženskej skúsenosti (1902) -

osobné náboženské city, skutky, skúsenosti ľudí v ich osamotenosti
náboženstvo dáva ľuďom pokoj, mravnú rovnováhu...
má korene v mystických stavoch vedomia – 4 základné znaky: nedajú sa vystihnúť slovami, noetická kvalita, pominuteľnosť, pasivita

z Jamesovho diela čerpal americký funkcionalizmus a behaviorizmus (teória návykov), za svojho predchodcu ho pokladajú predstavitelia transpersonálnej a evolučnej Ψ

v psychológii – obranná reakcia dieťaťa na popálenie plameňom sviečky
reakcia

ako súčasť adaptácie, nereaguje čisto reflexívne, ale na úrovni vedomia → skúsenosť

význam praktickej činnosti
ľudia vďaka jazykovo vštepeným usudzovacím návykom chápu neurčité situácie stále určitejšie
myšlienky sprostredkované jazykom sú prostriedok, umožňujúci adaptáciu na prostredie
Demokracia a výchova (1916)
→ hl. pedagogické heslo: „uč sa činom“

experiment: transfer schopností z jednej
aktivity na inú
Psychológia: Štúdium mentálneho

života (1921) - základná učebnica Ψ pre celé generácie
v jej 2. vydaní (1929) výraz S-O-R (Stimul-Organizmus-Reakcia) - ako znak funkcionalistického prístupu k Ψ a ako zdôraznenie odlišnosti od striktne S-R behavioristov
Experimentálna psychológia (1938) - nemenej slávna

vznik aplikovaných odborov

na začiatku 20.stor. sa Ψ v USA začala aplikovať

v školách, podnikoch, reklamných agentúrach, súdoch, detských poradenských klinikách a centrách mentálneho zdravia

ľudského vývinu
predstaviteľ funkcionalizmu vďaka záujmu o aplikáciu psycho. poznatkov

do praktického života
1887 - Univerzita Johna Hopkinsa - založil 1. psychologické laboratórium v USA

založil 1. psychologický časopis American Journal of Psychology a aj ďalšie časopisy -Journal of Genetic Psychology (súčasný názov) a Journal of Applied Psychology
označovaný ako „Darwin mysle“ – záujem o vývin ľudí, zvierat a problémy adaptácie
detstvo považoval za jadro Ψ

ľudského vývinu
ovplyvnený Darwinom a jeho žiakom E. Haeckelom, autorom

tzv. biogenetického zákona (rekapitulačná hypotéza) – ontogenéza je rekapitulácia fylogenézy
podľa Halla ontogenéza je rekapituláciou antropogenézy
Adolescencia (1904) - psychológia adolescencie v rôznych kontextoch
dieťa je malý divoch, potrebuje uspokojiť svoje primitívne popudy, aby prešlo na vyššiu vývinovú úroveň
adolescencia ako nové zrodenie, v ktorom sa formujú vyššie, úplne ľudské vlastnosti
Senescencia (1922) – starnutie, prvá práca venovaná geriatrickým otázkam psychologickej povahy

vyvíjal mentálne testy
na meranie individuálnych rozdielov

v 1894 začal vydávať Psychological

Review s J. M. Baldwinom a týždenník Science, ktorý sa stal oficiálnym časopisom American Association for the Advancement of Science, a aj mesačník Scientific Monthly a týždenník School and Society
v 1906 začal sériu prác bibliografií American Men of Sciences a Leaders in Education.
bol skôr spojovateľ medzi Ψ a inými vedami
stal sa vyslancom Ψ

v roku 1890 zaviedol termín mentálne testy – testy poznávacích

schopností
testová batéria - veľmi jednoduché metódy k zisťovaniu úrovne senzorických a motorických schopností, išlo o
Dynamometrický tlak (sila stisku ruky)
Rýchlosť pohybu
Oblasti senzitivity (vzdialenosť medzi 2 bodmi na koži)
Tlak spôsobujúci bolesť
Najmenší rozlíšiteľný rozdiel vo váhe dvoch drevených závaží
Reakčný čas na zvuk
Čas pre pomenovanie farebných podnetov
Rozdelenie 50 cm úsečky na dve polovice
Odhad trvania časového intervalu 10 sekúnd
Počet písmen zopakovaných po jednom počutí
dal 50 študentom, vypočítal koreláciu medzi testovým skóre a študijnými výsledkami, výsledné korelácie nízke → testy senzorických schopností neumožňujú predikciu študijných výsledkov či kognitívnych schopností, sú pre meranie inteligencie nevhodné!

aplikovanej Ψ, ako jeden z prvých používal tento termín
aplikovaná Ψ

ako nezávislá experimentálna veda, ktorá bude mať k všeobecnej experimentálnej Ψ podobný vzťah ako inžinierstvo k fyzike

prispel k rozvoju forénznej, klinickej a priemyslovej Ψ, personalistiky, Ψ reklamy, zaujímal sa o psychologické aspekty filmového umenia

ako prejav dezintegrácie normálnej integrovanej osobnosti

študoval tvorivú činnosť, 4 fázy:

stanovenie problému, inkubácia, iluminácia, overenie

Choroby pamäti (1881)
spomienky najčerstvejšie, najzložitejšie a bez emočného významu sa strácajú z pamäti ľahšie ako spomienky dávne, jednoduché a emočne nabité

systému

podobnosť medzi príznakmi hystérie a stavmi navodenými hypnózou
pomocou hypnózy odstránil/navodil

symptómy
3 hypnotické stavy: letargia, katalepsia, somnabulizmus
tieto stavy je vraj možné pozorovať len u osôb s hystériou

H. M. Bernheim – je možné ich navodiť v podstate u každého, závisí od sugestibility

vyvinuli v priebehu fylogenézy aj ontogenézy
nižšie automatizmy
vyššie psychické funkcie
u

osôb s psychickými poruchami dominujú automatizmy

1. sa pokúsil psychologicky vysvetliť hystériu, hl. príčina - traumatické spomienky
ich zabúdanie pomocou disociácie vedomia - odlúčenie do podvedomia, naďalej sú v mysli → vznik chorobných príznakov
mnohé jeho myšlienky rozpracoval Freud

(1873 – 1962)
Binet - vývin myslenia svojich 2 dcér, jednoduché

skúšky
poňatie inteligencie a jej merania odlišné od Galtona
intelekt - schopnosť dobre usudzovať, chápať a zdôvodňovať
so spolupracovníkom Simonom - testy inteligencie pre deti (1905) - zložité kognitívne úlohy
subtesty radené podľa veku od 3 do 15 rokov
pre každý rok bola testová batéria, ktorú by malo priemerne inteligentné dieťa príslušného veku zvládnuť
intelektovú vyspelosť určovali ako rozdiel medzi mentálnym vekom a chronologickým vekom

intelekt
napr. 10-ročné dieťa, ktoré je mentálne oneskorené o jeden

rok, zaostáva omnoho menej ako 3-ročné dieťa s ročným oneskorením
1912 - presnejšie meradlo intelektu – inteligenčný kvocient = podiel mentálneho a chronologického veku, na návrh L. Termana sa začal násobiť číslom 100

neskôr skúmanie ako je inteligencia rozložená v populácie určitého veku či vekového rozpätia
vo väčšine testov inteligencie pre dospelých sa v súčasnosti využíva tzv. deviačné IQ založené na normálnej distribúcii = Gaussova krivka

svoj život pozmeniť tým, že k nemu zmení prístup.“ W. James